Jozef K. - 70. rokov

Na ceste žitia dni sťa metre a roky ako míle zasa;
tak letia v divom, bujnom vetre, že človek ani nenazdá sa.

Len keď sa zavše v svojej púti na prešlé roky naspäť díva,
do duše sa mu naraz vnúti myšlienka zvláštna, trochu clivá.
A zrazu plecia tuhšie cítia ťarchu, čo rôčik s rôčkom zbieral,
dokiaľ sa na šnúročke žitia zjagalo sedemdesiat perál.

Ako to rýchlo pretelelo nad vašou hlavou nebadane.
Jarčeky vrások zdobia čelo, strieborný sniežik krášli skráne.
A zrakom duše pátrate v diali, spomienky sa vám roja v mysli,
a tie, čo radosť prinášali,a tie, čo smútok v dušu vtisli.
Nejedna chvíľa v prešlom žití, ťažila dušu ako janno
no srdce hreje to, keď cíti, že nežiil ste tie roky darmo.

Všetko najlepšie želajú kolegovia a zamestnanci Domov n.o. ku krásmu životnému jubileu.